Klátovský okruh

Deň za dňom utekajú a ja sa snažím odfiltrovať myšlienky a hlavu behmi. Furt mi chodí po rozume práca, rodinka a všetko ostatné čo trápi ľudí prvého sveta. Behanie mi asi najviac pomáha aspoň nachvíľu vypnúť, prípadne si usporiadať myšlienkové pochody a pozerať sa na väčší obraz, ciele a vízie, ktoré chcem naplniť.

Asi aj preto behávam častejšie, či už väčšie alebo menšie trasy. Popravde začalo sa mi páčiť všetko čo je viac ako 20 km. Vtedy mám pocit, že sa začínam žmýkať po psychickej a aj fyzickej stránke. A akosi mi to robí fajn. Samozrejme tie behy sú stále pre mňa hobby, beh by mal vždy byť aktivita, ktorá prináša radosť z pohybu a nie bolesť či trápenie. No mám pocit, že až pri tých dlhších trasách si ten beh naplno vychutnávam a teším sa, že dávam svojím nohám zabrať. Častokrát som po behu o jedno-dve kila ľahší čo je znakom malilinkej dehydratácie, keďže málokedy mám so sebou fľašu. Horšie to bude v lete, kedy budem asi stále brať vodu, alebo budem chodiť behať po večeroch.

Viac »

Sobotnajší výklus

Prišiel víkend a ja som príjemne uťahaný z posledného behu vstal do nového dňa. Vedel som, že vždy je dobre náročné behy vyklusať ďalším behom aby sa odbúrali posledné stopy skryštalizovanej kyseliny mliečnej z mojich svalov a tým sa aj v podstate predišlo svalovici. Aj keď poslednú dobu som z väčších behov svalovky nemal. Asi to je tým, že si moje nohy zvykli na pravidelný pohyb a sú viac vytrénované ako kedykoľvek predtým.

Napriek tomu som sa s kamarátom Norom vydal na ľahší výklus. Vo voľnom tempe sa nám behalo fajn a ešte o to viac sa nám lepšie rozprávalo. Nikdy by som nepovedal, že počas behu sa dá toho toľko veľa prebrať. Boli sme ako takí dvaja týpci čo pri krígli piva rozoberú všetky možné problematiky sveta. Akurát mi sme ich preberali pri osviežujúcom behu.

Viac »

Dobrodružných 30 km

Vonku prší a ja rozmýšľam do akej miery mám brať vážne ten motivačný obrázok s textom: "There is no such thing as bad weather. Only soft people". Počasie sa nezlepšuje, stále prší, raz viac, inokedy s menšou intenzitou. Vonku ukazuje niečo okolo 8 stupňov a ja neviem či sa mám pustiť do realizácie mojej utopistickej predstavy zabehnúť 30 km do 3 hodín. A ešte k tomu aj naboso.

Dažďová voda steká po okennom ráme, počuť to neustále šušťanie padajúcich kvapiek, čo zvlažujú všetko okolo. Ešte aj vzduch je plný vlhkosti a pripomína mi, že sa dnes budem musieť lepšie vystrojiť na ten beh. Asi vo mne začína víťaziť ten paleolitický genofond po mojich prapredkoch, volanie prírody, ktoré prevažuje nad tou civilizovanou lenivosťou nikam neísť. Predsa len to počasie vyzerá škaredo iba na vyziabnutých sídliskách, špinavých betónoch a chodníkoch, ktoré vybudoval najinteligentnejší tvor zeme. Aspoň si to o sebe myslí. Ale v prírode neexistuje škaredé počasie. Je také aké má byť, či už prší, sneží alebo neviem čo ešte. Pekne si to tu racionalizujem, čo?

Viac »

Klatovské lúky

Keďže sobotu som preležal v posteli kvôli zimnici a nedeľu prehnačkoval, rozhodol som sa odreagovať sa kvalitným pondelkovým behom. Asi mi nejaké paleolitické jedlo neurobilo veľmi dobre. Neviem z čoho som to mohol dostať, no hlavne že som už z toho vonku.

Tak teda po relatívne náročnom pracovnom pondelku, vydal som sa poobede na beh. Tentoraz bez Lary. Nemal som presne vytipovanú trasu. Iba tak som odparkoval auto vedľa cesty a hneď z asfaltky odbočil na traktorom urobenú cestičku, ktorá ma zaviedla na lúku. Hneď predo mnou sa začali vynímať kopcovité trávnaté plochy. Už vtedy som vedel, že to bude náročnejšie stúpanie. Šľapalo sa fajn, trávička bola mäkká, a moje bosé päty si to nesmierne užívali. Nechcem si nič nahovárať ale mám podozrenie, že naboso sa mi lepšie behá ešte aj dokopca. Možno to je aj tým, že nemám žiadne závažie v podobe topánok na nohách.

Viac »

Prvý aprílový beh naboso

Keďže tento rok by som sa chcel zúčastniť viacerých bežeckých podujatí, rozhodol som sa pravidelnejšie behať – trénovať. Asi medzi moje najvážnejšie udalosti bude patriť Magnezitárska 60tka. Je to diaľkový pochod, ktorý by som chcel absolvovať bežecky. Neberiem to ako pretek ani nejakú súťaž, skôr sa teším, že spoznám nových ľudí z bežeckej komunity a že si užijem skvelý niekoľko hodinový beh spojený s relaxom v prírode.

Avšak 60km je predsa len väčšia vzdialenosť, preto sa na ňu chcem aspoň ako tak pripraviť. Či už po psychickej, bežeckej a technickej stránke.

Preto som prvú aprílovú stredu využil pekné slnečné počasie a vydal som sa na pohodový cca 19 km beh. Zvolil som si trasu KVP Kláštor –> Jahodná a späť. Kedže som sa rozhodol behať bosí, na Jahodnú som išiel po červenej trase, ktorá je kopcovitejšia. Myslím, že ľahšie sa behá naboso dokopca, keďže človek prirodzene stúpa na špičky ako keď má ísť dolekopcom a pritom aj brzdiť. A beh z kopca naboso ešte nemám tak dobre natrénovaný a asi by to bolo bolestivejšie.

Viac »