Keďže sobotu som preležal v posteli kvôli zimnici a nedeľu prehnačkoval, rozhodol som sa odreagovať sa kvalitným pondelkovým behom. Asi mi nejaké paleolitické jedlo neurobilo veľmi dobre. Neviem z čoho som to mohol dostať, no hlavne že som už z toho vonku.
Tak teda po relatívne náročnom pracovnom pondelku, vydal som sa poobede na beh. Tentoraz bez Lary. Nemal som presne vytipovanú trasu. Iba tak som odparkoval auto vedľa cesty a hneď z asfaltky odbočil na traktorom urobenú cestičku, ktorá ma zaviedla na lúku. Hneď predo mnou sa začali vynímať kopcovité trávnaté plochy. Už vtedy som vedel, že to bude náročnejšie stúpanie. Šľapalo sa fajn, trávička bola mäkká, a moje bosé päty si to nesmierne užívali. Nechcem si nič nahovárať ale mám podozrenie, že naboso sa mi lepšie behá ešte aj dokopca. Možno to je aj tým, že nemám žiadne závažie v podobe topánok na nohách.
Kopce sa vyčistili a následne pokračovali ďalšie kopce. Cítil som sa ako Wiliam Wallace čo behá po škótskych planinách :) Slnko mi hrialo do chrbta, keďže pomaličky zapadalo pomedzi kopce. Prebehol som cez poorané pole, tu to bosé behanie bolo tahšie, no dalo sa to zvládnuť. A opäť pokračovala lúka.
Tráva mi predočami kamsi zmizla a predomnou sa objavila akási povedomá rozbitá asfatka. Vedel som, že to tu určite poznám. Áno. Precitol som nad dedzinou Vyšný Klátov pri tej rozbombardovanej asfaltke čo ide na Jahodnú. Tu mi už hneď bolo jasné kadiaľ ďalej. Nepokračoval som po asfaltke, namiesto toho som si to rozdal s ďalším strmákom – skratkou cez kopcovitú lúku po ceste, ktorá sa napája na červenú trasu a ide na Lajošku.
Vybehol som z lesa von na malú čistinku a už to začalo. Hore kopcom, dole kopcom. Tento úsek trasy je plný týchto špecialít, kedy najprv človek ide zo seba dušu vypľuť a o päť minút nato sa nepríčetne kotúľa dole bez zastavenia. Aj práve preto som som túto časť trasy odbehol obutý. Lesná cesta ma postupne zaviedla až k turistickej značke Pišiverky kde som sa otočil a išiel späť k autu. Od chaty Lajoška ma delilo už len pár kilometrov, no rozhodol som sa nepokračovať ďalej. Túto trasu chcem odbehnúť celú v stredu kedy plánujem, že pobežím z KVPčka po červenej až na Lajošku a späť. Bude do niečo okolo 30 km a mojim utopistickým cieľom je dať to do troch hodín.
Z Pišiveriek som zbehol dolukopcom lesným trailom, až kým som sa nenapojil na žltú trasu. Tú tvorí široká lesná cesta, ktorá vyúsťuje k tej rozbitej asfaltke, čo mi pripomenula, že som nad Vyšným Klátovom. Predpokladal som, že táto lesná cesta bude prevažne hladká. Môj odhad bol správny a preto som sa vyzul a odbehol celý zvyšok trasy až k autu naboso. Tadiaľto väčšinou ťažia drevo a mohutné kolesá tažkej techniky sploštia každú nerovnosť na placku. Navyše, keď je mokro a vlhko je cesta prevažne blatistá a v suchých obdobiach zase taká akurát.
Čakalo ma už len pár posledných kilometrov behu dolekopcom trávnatých lúk. Tu sa dalo celkom dobre brdziť aj naboso, aj keď miestami som po päte zroloval nejaký ten kamienok. Beh bol pre mňa občerstvujúci a splnil svoj účel.
Running Summary
Moving Time: 1:09:24Distance: 10,96 km
Elevation Gain: 927,16 m
Total Time: 1:11:22
Trasa: http://goo.gl/3QVuOA
Žiadne komentáre
Zverejnenie komentára