Keďže tento rok by som sa chcel zúčastniť viacerých bežeckých podujatí, rozhodol som sa pravidelnejšie behať – trénovať. Asi medzi moje najvážnejšie udalosti bude patriť Magnezitárska 60tka. Je to diaľkový pochod, ktorý by som chcel absolvovať bežecky. Neberiem to ako pretek ani nejakú súťaž, skôr sa teším, že spoznám nových ľudí z bežeckej komunity a že si užijem skvelý niekoľko hodinový beh spojený s relaxom v prírode.
Avšak 60km je predsa len väčšia vzdialenosť, preto sa na ňu chcem aspoň ako tak pripraviť. Či už po psychickej, bežeckej a technickej stránke.
Preto som prvú aprílovú stredu využil pekné slnečné počasie a vydal som sa na pohodový cca 19 km beh. Zvolil som si trasu KVP Kláštor –> Jahodná a späť. Kedže som sa rozhodol behať bosí, na Jahodnú som išiel po červenej trase, ktorá je kopcovitejšia. Myslím, že ľahšie sa behá naboso dokopca, keďže človek prirodzene stúpa na špičky ako keď má ísť dolekopcom a pritom aj brzdiť. A beh z kopca naboso ešte nemám tak dobre natrénovaný a asi by to bolo bolestivejšie.
Cestou tam sa behalo veľmi dobre, takmer celú trasu na Jahodnú som odbehol bosí. Sám som bol prekvapený ako dobre sa mi išlo, a hlavne som bol rád, že lesný terén bol mierumilovný ku mojej pokožke na pätách. Túto trasu som prvýkrát išiel naboso a preto som nevedel čo ma vlastne čaká. Človek sa predsa len menej sústredí kam došliapuje keď je obutý ako keď behá s holou nohou. O to je však potom beh naboso väčším zážitkom, pretože sa všetky zmysly sústredia na to kam moja noha došliapne. Množstvo focusu pri bosom behaní je u mňa ďaleko vyšší. Mozog dostáva 100% feedback o povrchu, po ktorom šliapem a tým pádom viem viacej upraviť rýchlosť, tempo a techniku behu. Taktiež je môj beh po technickej stránke čistejší. Tesne pred Jahodnou som sa však už musel obuť keďže lesná cesta bola posiata hrubými kamienkami a moje behanie sa miestami podobalo na hopsanie po žeravom uhlí. Aj keď sa budem musieť naučiť behať aj po takomto hardcore porvchu, vždy treba robiť veci s mierou a pri bosom behaní je dôležité sa niekedy aj obúť :) Hlavne pri prechodnom období z minimalistickej obuvi na žiadnu obuv. A keďže toto prechodné obdobie cibrenia techniky bosého behania môže trvať hoc aj 1-2 roky, treba robiť veci s mierou a dávkou trpezlivosti. Predsa len beh naboso je spočiatku hlavne o správnej technike a až potom o zlepšovaní času.
Cesta späť bola tiež fajn. Išiel som po žltej značke, keďže je tam viac lúk = trávnatej plochy = mäkká odmena pre moje päty. Je zaujímavé ako sa mení moja technika behania keď sa striedajú povrchy zeme. Ako náhle som behal po tráve, bolo to v oveľa rýchlejšom tempe, s väčším sebavedomím. Hneď ako sa muselo ísť cez les, čiže terén posiaty konárikmi, bukvicami čo pichajú ako ihly a kamienky beh sa spomalil a hneď som opäť spozornel ako a kam stúpim. Ku koncu som sa však už obul, povedal som si, že dosť bolo bosého experimentovania a zhruba menšiu polovicu žltej trasy som odbehol klasicky v Minimusoch. Išiel som podstatne rýchlejšie ako bez obuvi no musím však poznamenať, že sa mi z obuvi spravili dva malé pľuzgieriky. Sranda, že z bosého behania po všelijakých kameňoch nič, a z bežeckej obuvi som mal otlak na oboch nohách. Niekde asi robím chybu.
Beh bol inak fajn. Myslím, že 18,86 km za 1:44 je fajn čas na to, že som išiel 2/3 trasy bez obuvi. Verím, že so správnou technikou sa naučím behať naboso po hocijakom teréne, čo je v konečnom dôsledku aj môj cieľ.
Update: Neviem nakoľko sú údaje z GPSka z mobilu hodnoverné, no rozhodol som sa ešte, že ich budem do článkov prikladať keby to náhodou niekoho zaujímalo.
Running Summary
Moving time: 1:41:08
Distance: 18,86 km
Elevation Gain: 1384,51 m – pri tomto údaji pochybujem o presnosti GPS z mobilu, neviem či sa dá fakt toľko metrov nastúpať po tej trase