Hra na preskačku

Nadišiel piatok, jeden z ďalších všedných dní, kedy sa mi urobilo trojhodinové okno popri všetkých povinnostiach, zodpovednostiach, príjemných a nepríjemných veciach spojených so životom na tejto miniatúrnej zemi. Preto som sa rozhodol využiť tento čas na oddychový beh, nech si znova odvetrám mozog a nabehnem na iné myšlienky a uvažovanie.

Zvolil som sa teda klasiku, od kláštora po červenej na Lajošku. Za tri hoďky to musím v pohode dať. Vydal som sa teda na cestu, tento raz bez psa, nabalený s vodou, jedlom, plný očakávaní v čom bude tentoraz beh iný. Moje očakávania sa naplnili, keďže to čo malo byť pohodovým behom sa zmenilo na trápenie.

Hneď na začiatku ako som vošiel do lesa smerom na Kamenný hrb, prekvapilo ma množstvo popadaných konárov a lístia, ktoré mi križovali cestu. Na zemi toho bolo neúrekom a mne to sťažovalo moje bosé behanie. Miestami trasa splynula s lesnou zemou a ja som skoro zišiel z cesty. Nič to, snáď to je len na začiatku, pomyslel som si a pokračoval ďalej.

Viac »

Vivobarefoot Achilles vs. bosá noha

Recenzia  |  Po nejakom uvažovaní som sa rozhodol napísať svoju prvú poriadne subjektívnu recenziu na moje nové Vivobarefoot Achilles II. Túto obuv som si zadovážil z obchodíku s minimalistickou obuvou behnaboso.sk Pre mňa mali byť akýmsi kompromisom medzi botaskami a bosou nohou. Preto budem o nich písať z pohľadu bežca, ktorý preferuje bosé behanie a na nasledujúcich riadkoch porovnám tieto sandále so všetkým čo prináša bosé behanie.

Achillesi na prvý pohľad pôsobia dojmom gumených žabiek na letné čľapkanie pri mori. Aspoň ja som si toto o nich pomyslel keď som ich prvý krát na internete uvidel. Sandálu tvorí jednoliata guma s elastickým pásikom, ktorý ju drží na nohe. Na výber je niekoľko farebných variácií. Ja som siahol po čiernej, nakoľko mi pripadala neutrálnejšia a vkusnejšia na občasné nosenie do mesta. Dizajn ma veľmi neohúril no rozhodol som sa dať im šancu. Najpodivnejšie zrejme pôsobí oddelený palec, ktorý je zväčša zabalený v spomínanej gume. Samotný materiál však pôsobí pevne, guma sa len tak ľahko nedá prerezať či poškodiť. Čiže je dosť odolná voči škrabancom a zodretiu.

Viac »

Debutový maratón

Apríl sa u mňa niesol v duchu sčasti splnených bežeckých cieľov. Podarilo sa mi odbehnúť niekoľko triciek, väčšie a aj menšie behy. No zároveň my dvakrát nevyšla účasť na bežeckých podujatiach. Prvý bol veľkonočný dogtrekking. Tam to u mňa skončilo organizačným chaosom. Nakoľko som nemal plán B, rozhodol som sa kvôli časovým sklzom a istým nedorozumeniam neísť behať. Druhá bola Magnezitárska 60tka, o ktorej som sa zmieňoval v predošlých postoch. Týždeň pred behom ma napadla akási reakcia, z ktorej mi napuchol jazyk. Bolesť bola tak intenzívna, že som nemohol poriadne jesť ani piť. Musel som podstúpiť dve injekcie a dostal som zopár tabletiek proti bolesti. Keďže som posledné dva roky nebral žiadne chemické sajrajty, tabletky zo mňa urobili chodiaceho zombíka. Celý týždeň som bol malátny a ledva pri vedomí. V takomto stave som na 55 km trasu nemohol ísť. Hlavne nie keď som mysľou nebol prítomný. Škoda.

Rozhodol som sa preto napraviť tento stav kvalitným behom. Po týždňovej pauze od behania vydal som sa napospas novému šialenstvu. Relatívne poctivo som si preštudoval na mape trasu, ktorú podstúpim. Vybavený jedlom, nejakou pláštenkou a psom, oddali sme sa pocitom slobody z voľnosti a pohybu. Prvé kilometre viedli po asfaltke. Obutý v nových Vivobarefoot Achillesoch užíval som si každý jeden krok. Tenká podrážka dostatočne chránila moje bosé päty pred drsným povrchom no zároveň umožnila cítiť každý kamienok. Nebol som týmpádom ukrátený o feedback o povrchu, po ktorom som behal.

Viac »

Kamarátska Lajoška

Po dlhšej dobe sa opäť ponáram do písania nového bežeckého príbehu. Tento raz je to o behu, ktorý som absolvoval spolu s ďalšími dvoma parťákmi, ktorí boli rovnako oddaní dobrodružstvu ako ja.

Cieľ bol jasný. Zabehnúť po trase KVP Kláštor na Lajošku a späť. Vyrazili sme s dobrou náladou vybavení bežeckými vakmi a inými špecialitami. Až som z nás mal pocit, že ideme na nejaký šialený pretek alebo horský trail. Nevadí, niekedy je to aj vybavenie, ktoré pridá na dobrej psychike, aj keď iba samotná technológia a výbava nerobí z človeka dobrého bežca.

Hneď na začiatku trasy sme sa od seba oddelili. Chlapci išli na kamenný hrb zdola po nejakej asfaltke po žltej, no ja som to zobral klasicky po červenej. Akonáhle skončila panelová cesta, zobul som si obuv a behal pekne naboso. Červenú trasu tvorí lesný trail, ktorý mám už naboso odskúšaný a preto som sa rozhodol nepokúšať neznámy panel a asfalt, ktorý by mi možno spôsoboval s bosým behaním problémy. Naboso sa mi behalo fajn. A môj nový 8 l bežecký vak Ferrino som v podstate ani necítil. Zobral som ho so sebou na otestovanie, keďže s ním absolvujem Magnezitársku 60tku.

Viac »

Klátovský okruh

Deň za dňom utekajú a ja sa snažím odfiltrovať myšlienky a hlavu behmi. Furt mi chodí po rozume práca, rodinka a všetko ostatné čo trápi ľudí prvého sveta. Behanie mi asi najviac pomáha aspoň nachvíľu vypnúť, prípadne si usporiadať myšlienkové pochody a pozerať sa na väčší obraz, ciele a vízie, ktoré chcem naplniť.

Asi aj preto behávam častejšie, či už väčšie alebo menšie trasy. Popravde začalo sa mi páčiť všetko čo je viac ako 20 km. Vtedy mám pocit, že sa začínam žmýkať po psychickej a aj fyzickej stránke. A akosi mi to robí fajn. Samozrejme tie behy sú stále pre mňa hobby, beh by mal vždy byť aktivita, ktorá prináša radosť z pohybu a nie bolesť či trápenie. No mám pocit, že až pri tých dlhších trasách si ten beh naplno vychutnávam a teším sa, že dávam svojím nohám zabrať. Častokrát som po behu o jedno-dve kila ľahší čo je znakom malilinkej dehydratácie, keďže málokedy mám so sebou fľašu. Horšie to bude v lete, kedy budem asi stále brať vodu, alebo budem chodiť behať po večeroch.

Viac »