Achillesi na prvý pohľad pôsobia dojmom gumených žabiek na letné čľapkanie pri mori. Aspoň ja som si toto o nich pomyslel keď som ich prvý krát na internete uvidel. Sandálu tvorí jednoliata guma s elastickým pásikom, ktorý ju drží na nohe. Na výber je niekoľko farebných variácií. Ja som siahol po čiernej, nakoľko mi pripadala neutrálnejšia a vkusnejšia na občasné nosenie do mesta. Dizajn ma veľmi neohúril no rozhodol som sa dať im šancu. Najpodivnejšie zrejme pôsobí oddelený palec, ktorý je zväčša zabalený v spomínanej gume. Samotný materiál však pôsobí pevne, guma sa len tak ľahko nedá prerezať či poškodiť. Čiže je dosť odolná voči škrabancom a zodretiu.
Podrážka je jednoliato napojená na zvršok (neviem či je toto ten správny termín) Na spodnej strane má jednoduchý grip vo vzore šesťúholníkov. Je dosť tenká, čiže na behu prepúšťa dostatočné množstvo informácií o teréne, no zároveň chráni chodidlo nohy od poškrabania či rezných rán (aj keď toto sa pri bosom behu málokedy stáva). Je dosť ohybná a pružná a mne pomerne dosť dobre sadla na nohu.
Vnútorná časť podrážky (zrejme stielka) má tiež šesťúholníkový vzor, ktorý pôsobí dojmom protišmykového efektu :) Zrejme to napomáha k tomu aby sa pokožka holej päty nešmýkala vnútri sandály tak ako sa to deje pri mojich kožených huaraches.
Najvýraznejšou črtou týchto sandál je tzv. Split Toe dizajn. Oddelený palec má napomáhať správnemu balancu pri bosom behaní. Tým, že je palec oddelený od zvyšných prstov, telesná hmotnosť bežča sa rovnomernejšie rozloží po celej plohe prednej špičky. Aspoň taká je poučka. Tento prvok je pravdepodobne inšpirovaný japonskými Jika Tabi. Postupne sa objavuje aj u iných výrobcoch ako napr. Topo Athletic alebo B2R (Born2Run).
Pri mojom testovacom 43 km behu sa mi s oddeleným palcom behalo prirodzene no boli to práve posledné kilometre, ktoré ukázali nedostatky tohto prvku. Pri behu cez lúky či lesy sa zvykne zachytávať špina a rôzny bordel v gume medzi palcom a ukazovákom. Je to rušivé najmä keď sa ti zachytí púpava so stopkou (či nejaký iný kvet) priamo v gumenej medzere a ty vyzeráš ako bežiaci kvetináč. Bežec potom musí zastaviť aby tieto rastlinky, či listy ručne vydlabal zo spomínanej medzery.
Ďalšia nevýhoda je, že tým, že je palec oddelený hrubou gumou, vnútorná strana medzery príliš tlačí na ukazovák a na dlhšej trase môže spôsobiť odreniny kože. Aspoň u mňa to tak bolo. A keďže som behal v mokrom počasí, zošúchaná koža na prste potom štípala a nebolo to príjemné. Každá noha je však unikátna a to čo sa stalo mne, sa nemusí stať niekomu inému.
Sandálu na nohe drží hlavne elastický pásik so suchým zipsom. Dá sa nastaviť rôzna intenzita napnutia pásika podľa vlastnej preferencie. Na mojom 43 km behu ma pásik na päte nijako neotlačil či nespôsobil mi odreniny kože. Bežec musí odhadnúť správnu mieru utiahnutia šnúrky – príliš voľná spôsobí, že sandála bude mať veľkú vôľu a bude na nohe visieť. Príliš napnutá zase natlačí prsty do prednej časti sandále a môže spôsobiť odreniny kože.
Malilinká nevýhoda je, že pri špinavom lesnom behu sa môže na suchý zips zachytiť bordel, ktorý treba dať potom preč aby nestratil lepivosť. Pri behu to neprekáža, no po behu treba trošku venovať čas očisteniu pásika a hlavne spomínaného zipsu. Na asfalte sa ti toto zrejme nestane, no niekde v lese na listí či mokrom blate áno.
Môj testovací beh ma viedol cez rôzne terény. Jedným z nich bol aj asfalt. Na asfalte si Achillesi viedli parádne. Dávali mi nejaký feedback o povrchu, cítil som kamienky po ktorých behám, no nebol to nepríjemný bolestivý pocit. Hladká podrážka so šesťuholníkovým gripom držala aj pri zbehoch či stúpaniach, aj keď tých na asfaltke nebolo veľa. Takže pri behu po ceste boli ideálne.
Nevýhodou však je, že tak ako kvalitne držia sandále na nohe, tak pevne budú zvierať každý kamienok, ktorý sa dostane medzi pätu a sandálu. Úplne každý. Pri mojich kožených huaraches kamienok samovoľne vypadne a nerobí mi starosti. No tým, že Achillesi majú svoj špecifický ergonomický tvar a okraje sú mierne zdvihnuté, kamienok sám odseba nevypadne. Treba ho opäť ručne vybrať. Na 6 km asfaltovom úseku som kvôli tomu musel zastavovať asi 5 krát, čo je pomerne dosť. Inak by ma kamienok otlačil.
Väčšiu časť trasy som behal po lesnom teréne. Všetko čo si dokáže fantázia predstaviť. Či to bolo blato, malé močariská, vlhké listy, rozrytá lesná pôda od kopýt zvery, pohádzané balvany či ostré kamene, popadané mokré kmene stromov a lúky. Vivobarefooty držali pevne a ani raz som nemal pocit, že by som sa išiel šmyknúť. Či som šľapal stúpania, ktoré sa blížia kolmej stene (naozaj jeden úsek smerom na skárošskú vyhliadku je presne taký) alebo som behal z kopca. Grip na podrážke držal pevne. Pri behu po balvanoch (lepšie povedané skackaní) som musel venovať väčšiu pozornosť tomu aby som v nich nezakopol. Ďalší úsek zase viedol cez lesnú cestu vysypanú šutrami. Nie kamienkami. Šutrami. Veľkými. Ostrými. Tam som miestami cítil trošku pichnutie do nohy, no podrážka všetko vydržala. Noha tiež.
Nevýhodou behu v lese bolo to, že do sandál sa dostalo kopec špiny. Lepkavej mokrej špiny, ktorú len tak ľahko nezošúchaš. Achilessy sa riadne zababrali od tohto bordelu a ten potom riadne tlačil na holej nohe. Či už na prstoch, medzi prstami, na päte, či na bokoch chodidla. Špinavé Achilessy sa na sucho dosť ťažko čistia. Musel som ich po ceste niekoľko krát opláchnuť pod riadnym prúdom vody z prameňa by som všetok bordel odstránil. Najťahšie sa asi vyberalo blato a zemina, ktorá sa dostala do toho šesťuholníkového vzora na vnútornej časti podrážky.
Ďalšia nevýhoda je, že syntetická guma podrážky neodsáva mokro a vlhkosť. Pri dlhom behu toto môže spôsobiť ten problém, že koža päty je mokrá a úplne zvráskavie od vody. Pri úplne bosom behaní sa noha prirodzene odvetráva kmitaním vo vzduchu. A aj keď beháš po mokrej tráve, či lesnom vlhkom traily, päta sa priebežne vysušuje a hoci je koža vlhká, nieje zošúverená a nesvrbí. Aj kožené huaraches sajú dobre vlhkosť či mokro. No guma nie. Preto mi v Achilessoch päty úplne navlhli a potom svrbeli. Preto som sa na rôznych úsekoch striedavo vyzúval a behal naboso aby mi noha rýchlejšie schla. Je to celkom závažný nedostatok, nakoľko pre bežca je vždy dôležité aby bola noha v suchu, alebo aby sa aspoň priebežne odvetrávala od vlhka. A hlavne na dlhých behoch ako bol tento.
V Achillesoch sa zbehy absolvujú fajn. Nieje to ako v botaskách, stále treba dávať pozor kam človek stúpa a nemôže si dovoliť behať dolu kopcom hlava nehlava. Najmä si nemôže dovoliť behať zbehy cez pätu, lebo by si veľmi ublížil. Tak ako v každej minimalistickej obuvi aj tu sa vždy behá cez špičku a to platí aj pre zbehy po strmákoch. Tenká podrážka neposkytuje žiadnu ochranu na päte, preto cítiť každé zlé stúpnutie. Toto nieje nevýhoda. Toto je súčasť behania v minimalistickej obuvi a je to dobrý drill na trénovanie správnej techniky.
Každý človek je unikátny jedinec a preto aj každá noha je unikátna. Jedinečná. Dokonca aj ľavá noha sa od pravej líši a nie sú 100%tne symetrické podľa nijakej osi. No matrica, podľa ktorej odlievali gumenú sandálu bola asi len jedna. Lepšie povedané jedného tvaru. Aj práve preto táto sandála nemusí každému na nohu dokonale sadnúť. U mňa konkrétne sa prejavili “okusance” na rôznych častiach chodidla. Na ľavej nohe iba jeden. No najviac si to odniesla pravá noha. Tam to bola do krvi zošúchaná koža asi na 6tich miestach, ktorá sa len tak za jeden deň nezahojí. Toto sú veci, ktoré nevyjdu najavo pri prvom obutí a prechádzke po obchode. Sú to nedostatky, ktoré sa ukážu až po nabehaných kilometroch a niekoho môžu celkom trápiť. Mne to až tak nevadilo, no štípajúca bolesť bola prítomná po celý čas takmer 5 hodinového behu.
Na prvý pohľad sú Achillesy plážová obuv do vodičky no v skutočnosti sú heavy duty hardcore sandále, ktoré s použitým správnej bežeckej techniky zvládnu aj náročné traily, technické úseky či drsný asfalt a následne nato v nich stále môžem ísť do mesta. Je už iba na bežcovi či sa v nich rozhodne behať drsné trasy alebo ich bude nosiť ako casual obuv na letné prechádzky. Výhody aj nevýhody, ktoré som opísal súvisia čisto s behom a nie každý hovorí, že v nich musíš absolvovať Leadville. Ten som ešte ani ja neabsolvoval :D No určite sú to sandále, ktoré dokázali do určitej miery zaplniť medzeru medzi behaním v botaskách a behaním úplne naboso. Odporúčal by som ich každému, kto má vycibrenú bosonohú techniku ale zároveň potrebuje niečo, čo mu ochráni chodidlo na náročných úsekoch, ktoré ešte nemá natrénované naboso.
Žiadne komentáre
Zverejnenie komentára