Po dlhšej dobe sa opäť ponáram do písania nového bežeckého príbehu. Tento raz je to o behu, ktorý som absolvoval spolu s ďalšími dvoma parťákmi, ktorí boli rovnako oddaní dobrodružstvu ako ja.
Cieľ bol jasný. Zabehnúť po trase KVP Kláštor na Lajošku a späť. Vyrazili sme s dobrou náladou vybavení bežeckými vakmi a inými špecialitami. Až som z nás mal pocit, že ideme na nejaký šialený pretek alebo horský trail. Nevadí, niekedy je to aj vybavenie, ktoré pridá na dobrej psychike, aj keď iba samotná technológia a výbava nerobí z človeka dobrého bežca.
Hneď na začiatku trasy sme sa od seba oddelili. Chlapci išli na kamenný hrb zdola po nejakej asfaltke po žltej, no ja som to zobral klasicky po červenej. Akonáhle skončila panelová cesta, zobul som si obuv a behal pekne naboso. Červenú trasu tvorí lesný trail, ktorý mám už naboso odskúšaný a preto som sa rozhodol nepokúšať neznámy panel a asfalt, ktorý by mi možno spôsoboval s bosým behaním problémy. Naboso sa mi behalo fajn. A môj nový 8 l bežecký vak Ferrino som v podstate ani necítil. Zobral som ho so sebou na otestovanie, keďže s ním absolvujem Magnezitársku 60tku.
Na Kamennom hrbe sme sa už všetci pekne stretli a odtiaľ sme si to rozdali rovno na Jahodnú po červenej trase. Ja opäť naboso, šiel som napred spolu s Larou. Beh na Jahodnú po červenej bol fajn, ja som si ho užil a myslím že aj chlapci si ho užili. V dvojici či trojici sa behá lepšie. Aspoň sa budujú vzťahy a toľko sa toho dá predebatiť. O svaloch, o cvikoch, o behaní na boso, o behaní v obuvi, o rôznych druhoch topánok a kto vie čo ešte. Fakt, nato že sme behali sa nám ústa v podstate vôbec nezastavili. Asi aj preto nám beh na Jahodnú išiel tak rýchlo.
Pred nami sa vyčistil les a vynorila sa zjazdovka. S nadšením a chuťou sme sa rozbehli po vyšľapanom chodníku pod vlekmi. Zjazdovka bola strmá a aj preto som sa na ňu radšej obul. No bez akýchkoľvek ťažkostí sme ju všetci traja vyšľapali pekne postupne. Jeden, druhý a potom tretí, čakali sme na seba hore na kopci. Pow hiking technika u mňa aj tentokrát zabrala a dokonca ma ani lýtka neboleli.
Po krátkej pauze sme išli ďalej. Hneď som sa vyzul a pokračoval po červenej na Pišiverky. Nohy boli neporovnateľne ľahšie a ja som zistil, že po náročných stúpaniach si moje nohy rýchlejšie oddýchnu keď sa vyzujem. Tu to už bola klasika, raz hore kopcom, potom dole kopcom. Pomaličky sme sa dostávali bližšie k nášmu cieľu. Na moje prekvapenie som celú trasu od Jahodnej až po Lajošku absolvoval bez akýchkoľvek problémov naboso. Mišo sa ma po ceste pýtal čo budem robiť ak by som si náhodou porezal nohu na nejakom kameni. Ja mu však hovorím, že za posledný pol rok čo behávam bosí, sa mi nič také nestalo. Najhoršie poranenie z bosého behania bol pľuzgier, ktorý sa do dvoch dní vstrebal späť do pokožky. Za zmienku snáď ešte stojí jeden malý vpich kamienka do päty, ktorý mi na druhý deň mierne zahnisal no rýchlo sa zahojil.
Na Lajoške sme chvíľu posedeli, a občerstvili sa. Chlapci si dávali nejaké agave, či niečo energy. Ja som sa osviežil grepfruitom a zopár mrkvami. Lara stihla medzitým prevádzkarovmu psovi vyjesť z misy všetky granule. Asi jej tie mäsové kosti na raňajky veľmi nestačili.
Pred nami bola cesta späť. Z Lajošky sú to samé zbehy, hlavne na začiatku. Tu som sa obul, aby som stíhal tempo s chlapcami. Naboso sa behá dolu kopcom pomalšie a opatrnejšie. Na Jahodnej sme boli pomerne dosť rýchlo, a odtiaľ po žltej vydali sme sa na KVP. Obloha sa zmrákavala. A my stále ešte na polceste domov bežíme cez lúky a lesy. Zrazu sa rozpršalo a nám chýbalo posledných pár km. Pršalo intenzívne a vpodstate už bolo jedno či zmokneme alebo nie, pretože sme boli celkom kvalitne spotení zvnútra. Aspoň ja teda. Preto som si ani nedával tú bundičku z Tesca za 10e, čo je ďažďuvzdorná. Presne tak ako hovorí tá veta: There is no such thing as bad weather only soft people. Ja niesom soft, a nechcelo sa mi zastavovať. Behal som už zotrvačne a zbytočne by som stál a potom sa znova musel rozhýbať do toto tempa.
Zvyšok cesty bol celkom fajn. Zmokli sme do nitky. Topánky čľaptali ako keby sme behali po rieke. Tým, že pomerne dosť intenzívne pršalo, tak sme dali rýchlejšie tempo. Nakoniec sme však všetci pekne došli naspäť na miesto stretávky – Kláštor.
Running Summary
Moving Time: 3:10:20Distance: 29,24 km
Elevation Gain: 2585,86 m
Total Time: 3:14:57
Trasa tam: http://goo.gl/wbAF4Y
Trasa späť: http://goo.gl/SEFLBz
Žiadne komentáre
Zverejnenie komentára